Príbeh začal v prvý deň choroby. Cítil som sa dosť zle tak som si povedal, že nebudem zbytočne čakať a vyhľadám lekára. Kedže študujem v Brne a bol som práve na internáte musel som vyhľadal nejakého tuna. Po návšteve som zistil, že samotná európska poistenecká kartička neplatí v čechách takže som si musel ísť vybavovať nejaké sprosté potvrdenie, bez ktorého by som si musel platiť za ošetrenie. Takže chorý som sa musel trepať pol hodinu električkou cez celé mesto, hľadať českú poišťovnu, tam čakať v rade ďalšiu pol hodinu a vrátiť sa naspäť. Super konečne to mám. Očakával som predpis antibiotik, ale vzhľadom k tomu, že nemám teplotu mi ich nechcela dať, tak ma odbila s nejakými kvapkami. Na druhý deň som prišiel znovu samozrejme už s horúčkami kedy mi ich už predpísala. Po dvoch dňoch ležania v posteli na intráku som sa odhodlal na 5,5 hodinovú cestu domov, aj keď mi vôbec nebolo lepšie. (ak nie ešte horšie) Takže „posilenený“ palarenmi som sa snažil dostať domov. Po ďalšom dni neznesiteľných horúčok som sa rozhodol ísť na pohotovosť, kde som prišiel a hneď aj odišiel s odôvodnením, že antibiotiká zaberajú aj 5 dní. Šiesty deň som išiel k obvodnej, ktorá ma poslala do nemocnice, kde mi dali infúzku robili základné testy dali nové antibiotiká a poslali ešte v ten deň domov. Dva dni som čakal na výsledky. Samozrejme opäť nič z toho nezistili. Takže po dvoch týždňoch užívania dvoch druhov antibiotík som opäť „zdravý“ zasa sa nikde nedozviem, čo mi bolo, lebo to nikto nevie.
Čo z tohto všetko plynie ? Žite dneškom, nepremýšľajte nad zajtrajškom, majte v paži, lebo ak niečo plánujete tak vám do toho príde niečo ako choroba a jediné čo môžte urobiť je, sa na všetko vykašlať, nejakým spôsobom sa dať znova dohromady a pustiť sa do fúry roboty, ktorá sa vám nahromadila za dva týždne. Alebo sa jednoducho na všetko vybodnúť a žiť ako cigáni zo dňa na deň a nepremýšlať nad problémami. Ja som si vybral niečo medzi. Tak ak najbližšie budete vstávať do roboty, alebo školy ďakujte Bohu, že tam môžte ísť, že nesedíte niekde v nemocnici na hadičkách, nie ste na vozíčku alebo niečo podobné.
To, že v práci zarobíte veľké hovno, máte dlžoby, že vaše deti neposlúchajú, že vás škola nebaví, nič vám nevychádza, že sa dohádate s každým okolo vás, nejde vám facebook alebo niečo podobné hoďte za hlavu a premýšľajte nad tým, že sa máte skvele, lebo máte okolo seba ľudí, ktorý vám občas lezú na nervy, ale viete prečo ich máte radi. Máte okolo seba krásnu prírodu, prichádzajúcu jar, žiariace slnko a stým spojenú dobrú náladu. A ak si totálny lúzer a o ničom z toho nevieš zapni si counter strike alebo nejakú sprostú hru s skap pri kompe :D
Viem, že sa o všetkom tak krásne píše, a každý z nás po prečítaní tohto článku sa zase vrhne do záplavy problémov a starostí, ale niekde proste bude chyba, niečo treba zmeniť a keby to je len hocijaká maličkosť, aj tá dokáže človeka motivovať robiť veci inak.
Strašne veľa ľudí by mi potvrdilo, že peniaze = bezstarostný život. Vyvrátiť mi to môže jedine človek, ktorý má rakovinu, leukémiu, nádor alebo podobné ochorenie.
Záver je asi taký: keď si chorý chceš len jedno a to vyzdravieť, keď si zdravý chceš prachy a stým spojených milión materiálnych veci. A preto máš v tomto štáte dve možnosti. Nakradnúť si plné vrecká, alebo poctivo tvrdou prácou si zarobiť aspoň na to málo aby si mal slušný život, aj keď nie vždy podľa svojich predstáv. Tretia možnosť je pre tých šťastlivcov, ktorý dokážu mať niečo medzi.
A prečo som vlastne toto všetko písal ?! Lebo ma zas vytočil ďalší príbeh, čo všetci zdieľajú na facebook-u, samozrejme ťažko povedať, či je pravdivý, ale verím tomu, že je. Posúďte sami. Milujem ťa Ficooooooo !